Paulo Coelho - Cudzoložstvo
Paulo Coelho – Cudzoložstvo
Kniha ma nijako zvlášť nenadchla. Práve naopak. Je písaná štýlom, s ktorým som sa zo začiatku nevedela nikajo stotožniť – v prvej osobe ženského rodu s minimom dialógov. Vlastne diálogy sú v skutočnosti podané ako myšlienky hlavnej postavy. Vstanem. Pozriem mu do očí a poviem, že som veľmi šťastná a on by mal vyhľadať psychiatra.
Nie som zvyknutá na takýto štýl písania a od autora takého formátu, akým je Paulo Coelho by som očakávala omnoho viac.
Počas celého čítania som sa neskutočne nudila a pokúšala som sa zistiť, o čom vlastne je – samozrejme okrem všetkého toho zamýšľania sa hlavnej postavy nad svojím životom. Doslova som sa nútila do čítania s vedomím, že určite príde nejaký zvrat, niečo, čo ma preberie, dostane do deja a nedovolí mi knihu odložiť. Hlavná pointa však prišla až závere knihy, asi tak 10 strán pred koncom, kedy som si povedala: Tak o tomto to bolo?
V porovnaní s Paulovou knihou Alchymista, táto za veľa nestojí, no dám tomuto autorovi ešte jednu šancu. Po tejto knihe som siahla iba preto, lebo ma nadchlo Coelhovo dielo Alchymista, no márne som dúfala, že sa dočkám rovnakého nadšenia z čítania. Knihu Cudzoložstvo hodnotím na jednu hviezdičku, pre mňa sklamanie.